Potulky Trnavou: Tajomstvá krytov sú naďalej skryté

RELAX - Na ulici | 23.8.2012, 14.24, prispievatelia

Potulky Malým Rímom pokračujú. Poslednú júlovú nedeľu bola pre záujemcov prichystaná prehliadka krytov civilnej ochrany. Toto dobrodružstvo však zo začiatku pripomínalo skôr nudnú brannú výchovu zo základnej školy.

Nevyhnutnou súčasťou krytu je aj funkčná toaleta.

Na potulky nás zobrala Mária Markovičová s manželom. „Poodhalíme tajomstvá roky neprístupných priestorov pre verejnosť,“ sľuboval propagačný letáčik.

Účastníkov bolo neúrekom. O prehliadku bol obrovský záujem. Začalo sa to tým, že nás všetkých napratali do jednej miestnosti na radnici (asi aby sme vedeli, ako by sme sa cítili v stiesnenom priestore krytu v prípade radiačného poplachu) a začali nás strašiť katastrofickými scenármi. Dozvedeli sme sa trochu teórie o tom, čo to je civilná ochrana, čo všetko má na starosti, že v minulosti to nebola ochrana, ale obrana...

Po dlhej prezentácii o civilnej ochrane nám pustili dlhé video. To bolo o niečo zaujímavejšie. I keď išlo o vážnu tému, väčšina divákov sa na hereckých výkonoch vo videu veľmi dobre pobavila. Okrem toho si záujemcovia vo videu vypočuli signály sirén a dozvedeli sa, ako postupovať, keby išlo o skutočný radiačný poplach.

reklama

Inštruktáž v priestoroch radnice.

Sme pripravení?
Odzneli aj zaujímavé informácie, že tablety jodidu draselného nie je dobré zapíjať alkoholom a asi päťkrát povedali, že sa máme uistiť, že o poplachu či príkaze na evakuáciu vedia aj naši susedia. Taktiež sme sa dozvedeli, že účinnou ochranou dýchacích ciest je aspoň trikrát preložený toaletný papier. Dokonca môže byť ešte účinnejší, ako uterák či kuchynská utierka.
Celé toto oboznamovanie prostredníctvom dataprojektora trvalo vyše hodiny.

Niektorí nadšene sledovali, iní nervózne podupkávali nohou, že by sa už radi pozreli do krytu a spoznali sľúbené tajomstvá roky neprístupných priestorov pre verejnosť. Celé to pripomínalo brannú výchovu, no nikdy neviete, kedy sa vám takáto inštruktáž môže zísť. Veď len nedávno sme boli svedkami vyhlásenia radiačného poplachu. Bez upozornenia, za bieleho dňa. Našťastie, išlo len o chybu.

No ľudia panikárili a nevedeli, ako sa správať, nevedeli, čo sa deje. Žiaľ, dlho to nevedeli ani kompetentní. Prvé informácie o tom, či sa vôbec niečo deje alebo nie, začali prichádzať až po pár hodinách. Aj to spočiatku nie z verejnoprávnej televízie, ktorá by v núdzovom prípade mala vysielať inštrukcie ako prvá.

V inštruktážnom videu na potulkách všetko vyzeralo tak pripravene a občania tak neohrozene... Bolo by to tak ale aj v praxi?

Mária Markovičová nás vedie do podzemia.

Čo dôchodcovia
„Dobre, ja tu sedím a vďaka tomuto výkladu budem vedieť, čo robiť. Ale ako sa o týchto inštrukciách dozvedia ostatní dôchodcovia?“ rozčuľoval sa starší pán, jeden zo zúčastnených. Neupokojilo ho ani vysvetlenie, že ľudia žijúci v blízkosti atómovej elektrárne dostávajú brožúrky a rôzne iné oboznamovacie prostriedky.

Diváci sa pýtali aj na novú dodávku jodidu draselného, ktorému sa končí záruka už tento rok. Zaujímalo ich aj, či stačí užiť tablety po vyhlásení radiačného poplachu, keďže by sa mali užiť ešte pred ožiarením. Pýtali sa aj na trvanlivosť vody v nádržiach v kryte.
Veľa konkrétnych odpovedí nedostali. Celkovo však z radnice odchádzali spokojní, poučení.

Po prednáške sme navštívili dva kryty. Oba na ulici Andreja Sládkoviča. Trnava má takýchto krytov 23. Do jedného sa vojde v priemere 150 ľudí. Kryty sa nachádzajú v pivničných priestoroch bytových domov a sú rozmiestnené po celom meste. Ďalšie kryty nepatria mestu, majú ich rôzne fabriky. Celkovo sa do krytov vojde približne stodvadsaťtisíc ľudí. Kryty sú udržiavané pravidelne raz za mesiac.

Výzdoba so zle vyzerajúcimi prehistorickými plynovými maskami či oblekmi.

Dole to vyzeralo depresívne. Plynové masky vo vitrínach, obrázky atómových výbuchov a inštrukcie na stenách... V prípade potreby je takéto miesto prispôsobené na pobyt ľudí do piatich dní. Má aj núdzový východ ďalej od budovy, ak by bol ten hlavný zavalený.

Videli sme aj nevyhnutné toalety či vetracie zariadenie na elektrický, poprípade ručný pohon. Návštevníci sa dozvedeli, čo v prípade poplachu robiť, a mohli vidieť bežne neprístupné priestory. Aké skryté tajomstvá v nich však mali byť, nikto nevie.

TEXT A FOTO: JÚLIA KAMPFOVÁ