Smutný kostol bez patrónov

RELAX - Na ulici | 22.10.2011, 00.00, prispievatelia

Spleťou chodieb bývalého kláštora trnavských klarisiek kráča skupinka cestovateľov v čase. Pri slovách svojho sprievodcu v mníšskom habite sa preniesla do stredovekej Trnavy.

Triumfálny oblúk s chronogramom 1773. Pukliny na strope sú zacelené cementovou maltou. FOTO: autor

Rozprávanie frátra Georgia zrazu prerušilo bolestné zastonanie pántov starých dverí. Veľká miestnosť za nimi je ponorená do prítmia. Cestovatelia sa ocitli v dávno opustenom príbytku Boha. Po krátkom zaváhaní sa odvážili vstúpiť dnu. Oči si rýchlo zvykli na nedostatočné svetlo, prúdiace trojicou okien za hlavným oltárom a tromi oknami na ľavej bočnej stene lode. Okná na pravej strane boli iba namaľované. Vďaka pravidlu, že v starých kostoloch bola svätyňa vždy na východnej strane, sa po ceste labyrintom chodieb múzea dokázali konečne zorientovať.
Oltáre bez sôch
Na starej omietke s maľbami bolo vidno nové stopy po reštaurátoroch. Klenbou i stenami sa tiahli cementom zacelené pukliny. K freskám, čakajúcim na reštaurátorov, boli pridané registračné čísla. Čas poslednej maliarskej výzdoby prezrádzal chronogram na triumfálnom oblúku, oddeľujúcom loď od svätyne. Z odlišne namaľovaných písmen latinského nápisu sme vyrátali rok 1773 – iba necelých desať rokov pred rozpustením rádu klarisiek a ich núteným odchodom z kláštora. Väčšine oltárov chýbali sochy a obrazy ich patrónov. Vytratila sa aj ilúzia vzácneho mramoru – drevené dosky s opadanou farbou a polychrómiou vyzerali tak obyčajne, pozemsky. „Kostolík v čase Bela IV. bol oveľa menší. Jeho jedinú loď predĺžili smerom na západ až v 17. storočí. Súčasne zaklenuli dovtedy plochý strop. Pamiatkari pri výskume asi pred piatimi rokmi objavili v južnej stene aj trojicu pôvodných okien s lomenými záklenkami i torzá tehlových kružieb. Na južnej strane, v blízkosti vtedy jedinej budovy kláštora, bol aj pôvodný vstup do kostola. Ešte v stredoveku pribudli ďalšie dve kláštorné krídla a spolu s kostolom a pôvodnou budovou vytvorili uzavretý priestor – rajský dvor, ktorý sme už navštívili. Pozrime si bližšie aj svätyňu,“ ponúkol nás vykročiť smerom k veľkému stĺpovému oltáru Georgius.
A peňazí niet
„Presbytérium bolo na rozdiel od lode zaklenuté rebrovou klenbou už od počiatku. Ukončené však bolo iba jednou rovnou stenou s oblokmi, no už koncom 14. storočia ju zbúrali a svätyňu zväčšili vybudovaním tejto polygonálnej steny. Tu v ľavej stene od oltára vidíme výklenok zavŕšený lomenou strieškou z dvoch tehál. Slúžil ako sanktuárium na odkladanie bohoslužobných predmetov. Podobné výklenky v neomietnutých stenách upravených podrezávaným škárovaním majú aj civilné mestské stavby z 13. storočia. Do nich ľudia vkladali osvetľovacie telesá. V stene oproti pamiatkari odkryli pôvodnú tehlovú sedíliu. Výklenok s čestným sedadlom bol ozdobený maľbou s rozetovým motívom.“ Georgius sa odmlčal a my sme sa rozliezli po kostole. V jeho zákutiach pod nánosom prachu bolo ešte niekoľko častí rozpadajúceho sa zariadenia. Záchranné práce zastavil nedostatok peňazí.

Plastika Ježiša v podobe baránka v centre rebrovej klenby, s evidenčným číslom od pamiatkarov. FOTO: autor

reklama

Husitský postrach
Zavŕzganie pántov bolo znamením na ukončenie prehliadky. „Znovu sa vrátime na našu trasu dávnych vyberačov daní,“ ozval sa o pár minút na chodbe múzea Georgius. „Cestou po západnej strane Halenárskej ulice natrafíme na ďalší kláštor. Pavlínov, ktorí v ňom žili, zastihol podobný osud, ako trnavské klarisky. Kým tam prídeme, dokončím rozprávanie o našich rehoľníčkach. Spomínal som vám už, že vybavovaním ich svetských záležitostí boli poverovaní najmä ich bratia františkáni. Takúto funkciu však plnil aj niektorý z členov mestskej rady. Napríklad v roku 1422 sa ich zástupcom stáva mešťan a prísažný Erhard Modrer, syn richtára Pavla. On sám bol neskôr zvolený tiež za trnavského richtára. O desať rokov máme o klariskách v Trnave záznam v hlavnej mestskej knihe, týkajúci sa podlžností voči kláštoru. No už o necelé štyri mesiace, počas výročného svätojánskeho trhu, sa Trnavy bez dobýjania zmocní husitské vojsko. Nemecké obyvateľstvo nachádza útočisko najmä v banských mestách, napríklad spomínaný poverenec trnavských klarisiek Erhard Modrer v Kremnici, kde sa neskôr stáva aj richtárom. Obyvateľky kláštora husiti z Trnavy vyhnali.
Škody sú spísané
O škodách na majetkoch kláštora klarisiek napáchaných husitmi rozpráva zápis z roku 1449. Pri vyšetrovaní škôd pomáhali trnavskému richtárovi Štefanovi Kreuzerovi svedkovia najmä z Boleráza, ale aj farári Žigmund zo Svätého Jura, Tomáš z Trstína a Ján z Dechtíc. Možno ten istý richtár, tentoraz zapísaný ako Kreyzer, vystupuje s niekoľkými trnavskými prísažnými tentoraz ako svedok na listine z roku 1465. Notárovi Valentínovi ju dala vyhotoviť abatiša kláštora Marta. Dokument potvrdzuje v úlohe zástupcov klarisiek dvojicu trnavských františkánov Bartolomeja Veľkovaradínskeho a Pavla Budínskeho.

LACO ŠEBÁK